Moje básne
Všetky práva vyhradené.Strany: 18 17 16 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
Sami ste si...
Ó, Pane!
Nám sa môže zdať, aký si krutý.
Prečo tá bolesť, prečo si nám vzal
to najdrahsie? Prečo si dopustil tak veľký žiaľ?
Tak veľký smútok, keď kúty
úst sa krivia a veľrieky plaču z útrob srdca sa derú,
a z brehov šťastia kamienky berú,
ba strhávajú všetko, čo na nich pevne nerastie...
Ó, Pane, prečo to nešťastie?
Ach človek malý,
sami ste si vzali
pokoj zo svojich sŕdc,
keď všemúdrymi ste si priali byť.
Neznajúc zlo, nevediac sa brániť,
iba Otec váš vie vás chrániť
a všetko napraviť.
Iba Otec vie, kadiaľ je cesta späť.
Pre každé srdce, pre každú dušu,
pre každý národ, pre celý svet.
No ľahká nie je, keď na jej konci,
máme všetko
uvidieť.
Ego
Keď niekoho ego
nevie, čo so sebou,
rozdá priveľa rán.
Ostane sám...
Anjel
Zažiaril kúsok neba,
keď stretla som Teba,
zažiaril úsmev môj,
odvtedy bol si anjel môj.
Odvtedy úsmev na perách,
keď láska lásku podpiera,
a ruka v ruke kráča si,
druhému anjel si.
Odvtedy v krásnom objatí,
keď sme my dvaja, ja a ty,
vyšli dve hviezdy na nebi,
na nebi lásky odvtedy.
Bol si mi darom od nebies,
kúskom života čo povedie,
plával si so mnou po mori,
plameň, čo nikdy nezhorí.
Sviecou, čo nikdy nezhasne,
bolo to krátke, no krásne,
odvtedy nebo pomoc má,
anjel čo chráni ma.